NIKDY TO NEVZDÁVAJ
1. Zmeškaná škola
Bolo sedem hodín a štyridsaťpäť minút ráno a mama kričala z vedľajšej izby. ,,Vstávaj Sandra zaspali sme!“ Vystrelila som z postele ako strela. Necítila som sa nejako najlepšie, kašlala som a bolelo ma hrdlo. Hneď som si dala sirup proti kašľu. Vôbec sa mi nechcelo ísť do školy ale ešte k tomu som nemala dobrú náladu. Nenávidím vstávať ráno hlavne do školy. Dnes som mala výnimočne zlú náladu. Najradšej by som sa schovala pod perinu a nevyšla celý deň a rozmýšľala som nad spomienkami alebo čo podniknem cez víkend. Idem do kuchyne za mamou ktorá práve robila raňajky. ,, Mami necítim sa dnes dobre nemohla by som dnes zostať doma?“ spýtala som sa naliehavo so zachrípnutým hlasom. ,,Choď k doktorovi dá ti nejaký sirup proti kašľu a určite aj tabletky. Môžeš, vidím nevyzeráš najlepšie. Nemáš teplotu?“ ,, Neviem, môžem si ju odmerať.“ ,,Dobre zlatko ja musím isť do roboty potom mi zavolaj ako to dopadlo u doktora. Ahoj a maj sa.“ ,,Ahoj mami, zavolám hneď ako prídem domov.“ Mama pracovala vo firme kde vyrábajú žiarovky ako účtovníčka. Niekedy zoberie robotu aj domov a robí s účtami dlho do noci. Rozhodla som sa že idem k doktorovi. Bola som zachrípnutá tak mi dal aj injekciu. Musím sa priznať že sa veľmi bojím injekčných striekačiek. Naháňajú mi strach. Predpísal mi sirup aj tabletky tak ako mama hovorila. Prišla som domov a zavolala som mame ktorá nezdvíhala. Začala som sa báť či sa jej niečo nestalo. Volala som jej volala ale nezdvíhala, tak som zavolala otcovi ktorý mal nočnú a tiež nebol ešte doma. Mal prísť o deviatej.
2. Strašná predstava
Otec prišiel desať minút po deviatej. Bývali sme tri kilometre od jeho roboty. Nemal to ďaleko tak aj preto chodil na bicykli. Povedala som mu čo sa stalo. Upokojoval ma že sa nemám báť že to bude dobre a že všetko sa nejako vysvetlí. Ale ja nepoznám slovo nebáť sa v takejto situácii. Asi každý by sa bál o svoju mamičku. Zrazu zazvoní telefón. Rozbehla som sa ho zodvihnúť s nádejou že volá mama a zrazu mi volá nejaké neznáme číslo, zodvihla som so slovami: ,,Áno, prosím Sandra Oleanová pri telefóne.“ ,,Dobrý deň, nemohla by som vám ponúknuť nejaké denné alebo nočné krémy značky....“ Ihneď som zložila nenávidím keď mi volajú cudzí ľudia ktorí ponúkajú nejaké sady krémov, paušál do telefónu a ostatné nepotrebné veci, ktoré si aj tak nekúpim. So sklonenou hlavou sedím na posteli s mobilom v ruke a pokúšam sa volať mame. Nezdvíha. Strach vo mne stúpa. Zrazu niekto zvoní bežím dole schodmi sa pozrieť a stojí tam mama. Moja milovaná mamina o ktorú som sa tak bála. Hneď som jej skočila do náručia a povedala som zo slzami v očiach: ,,Mami ľúbim ťa, tak som sa o teba bála. Nedvíhala si mi telefón.“ ,,Nemala si sa prečo, len som mala poradu a dobre vieš že si počas nej vypnem hlasitosť zvonenia.“ Začala som veľmi intenzívne rozmýšľať nad tým čo som videla vo svojich predstavách, kým som sa bála. Už na to nechcem myslieť - povedala som si v sebe a prestala som nad tým premýšľať. Radšej som myslela na nejaké krásne veci ako napríklad keď budem zdravá ako si s babami spravím babskú jazdu. Tak dobre teda všetko je v poriadku idem si zapnúť počítač, ktorý je už hneď na rozpadnutie. O dva týždne budem mať narodeniny tak by som nenápadne doma naznačila že by som niečo takéhoto charakteru. Áno, jednoducho povedané chcela by som počítač alebo notebook. Idem teraz na facebook na sociálnu sieť, ktorú asi každý dobre pozná. Pozriem sa či sú tam moje dve najlepšie kamarátky Zdenka a Lucka. Vtom mi Zdenka napíše to, čo asi mne nepatrilo.
3. Prečítaná správa ktorá nepatrila mne
Došla mi správa od Zdenky: ,,Hej ani ja ju nechápem ona čo si o sebe myslí? To je nehoráznosť! Nenávidím ju, celý ten čas čo som bola s ňou som sa pretvarovala a iba získavala informácie od nej. Aspoň som všetko vedela.“ Keď som si toto prečítala zalial ma pot a do očí sa mi vsunuli slzy. Hovorí o mne? Prečo som sa s takouto priatelila? Prečo? Popri tom sa so mnou chcelo veľa iných spoznať bližšie a ja som s nimi zostala iba ako obyčajná kamarátka. Prečo som jej verila? Prečo? Veľmi dobre to na mňa hrala podarilo sa jej to, lenže jej nedoprajem čo jej teraz odpíšem. Vtom mi Zdenka rýchlo odpísala: ,,Hups, to nebolo tebe. Prepáč. Kedy sa stretneme?“ ,,Ahoj, vieš čo? Neviem či mám náladu sa s tebou niekedy stretnúť. Viem že to bolo o mne. Viem že si to na mňa len hrala. Viem všetko. Podarilo sa ti to. Oklamala si ma. Si šikovná klamárka, ale aj ty by si mala niečo vedieť. Nepovedala som ti zďaleka všetko, neboj sa nie som taká naivka ako ty. Ty si naletela Karin ona to všetko na teba hrala ako ty na mňa. Povedala si jej všetko a ona to všetko mne. Ty si veľmi dobre vedela že sa odo mňa budeš od začiatku vzďaľovať a ťahať informácie. Ja som s tebou skončila pretože takýchto ľudí ako si ty je veľa ale takých ako Lucka málo. Už len tak na záver, pre zaujímavosť komu si to písala?“ toto som jej napísala asi už doma plače ako malé decko čo všetko viem. ,,Mirke som to písala,“ napísala mi. ,, Pre mňa Mirka veľa neznamená je to tiež taký istý falošný človek ako ty! Končím, ahoj.“
Vôbec mi jej nebolo ľúto. Idem zavolať Lucke nech príde ku mne potrebujem sa vyrozprávať. Aspoň mi dá aj úlohu a pomôže mi prekonať sklamanie. Ona je ten najlepší človek na upokojenie človeka. Podľa mňa by z nej mala byť psychologička. V tejto mojej situácii sa potrebujem odreagovať a ona pozná na to ten najlepší liek. Síce ešte neviem aký vymyslí teraz ale už sa na ňu teším. Idem si na chvíľu pospať a potom jej zavolám.
